Sebapozorovanie

Dokonalá láska vylučuje akýkoľvek strach. Tam, kde je láska, nie je žiadne vyžadovanie, žiadne očakávanie, žiadna závislosť. Ja nevy­žadujem, aby ma niekto urobil šťastným. Moje šťastie nespočíva v niekom inom. Keď ma bude chcieť opustiť, nebudem sa ľutovať. Som s dru­hými nesmierne rád, ale nelipnem na nich.

Užívam si druhého, no pritom na ňom ne­lipnem. V skutočnosti si vlastne neužívam toho človeka, ale niečo oveľa väčšie, ako sme my dvaja spolu. Je to akýsi druh symfónie, orchester, kto­rý v prítomnosti toho druhého hrá určitú me­lódiu. No aj keď ten druhý odíde, orchester hrá ďalej. Keď stretnem niekoho iného, orchester hrá zasa inú melódiu, ktorá je tiež krásna. A aj keď som sám, orchester neutícha. Má nesmier­ne veľký repertoár a nikdy neprestáva hrať.

Dá sa vôbec povedať, že niekoho milujete, ak na ňom lipnete a nenecháte ho ísť? Ak ho nenecháte byť takého, aký je? Dá sa vôbec po­vedať, že ho milujete, keď ho potrebujete pre svoje šťastie?

Keď čítate v Biblii niektoré radikálnejšie pa­sáže, napadne vás – vari sa Ježiš zbláznil?! „Kto nemá v nenávisti svojho otca a matku, bratov a sestry, áno, aj sám seba, nemôže byť mojím učeníkom.“ Všetkého sa musíte zbaviť. Nejde o to, vzdať sa materiálnych vecí, to je pomerne ľahké. Až keď sa vzdáte svojich ilúzií, ste ko­nečne v styku so skutočnosťou. A môžete mi ve­riť, že sa už nikdy nebudete cítiť osamelí. Nikdy.

Osamelosť sa nedá vyliečiť tým, že si nájdeme spoločnosť. Osamelosť sa dá vyliečiť kontaktom so skutočnosťou. Kontaktom so skutočnosťou, zbavením sa ilúzií, spojením sa s tým, čo je skutočné

A nech už je to čokoľvek, nemá to meno. Môžeme to spoznať iba tak, že sa zbavíme všet­kého, čo nie je skutočné. Čo je to byť sám, to môžete zistiť iba tak, že prestanete lipnúť, že prestanete byť závislí. Ale prvým krokom na tej­to ceste musí byť želať si to, túžiť po tom. Lebo ak po tom nebudete túžiť, ako by ste sa k tomu mohli čo len priblížiť? Zamyslite sa nad svo­jou osamelosťou. Zbavila by vás tej osamelosti spoločnosť iného človeka? Poslúžila by vám len ako rozptýlenie. A vo vnútri ostáva prázdnota, však? A keď sa tá prázdnota dostane na povrch, čo urobíte? Zapnete televízor či rádio, čítate si, idete von, hľadáte si zábavu, rozptýlenie. Dnes je z toho veľký obchod, organizovaný priemysel na rozptyľovanie a zabávanie ľudí.

Uvedomte si sami seba. Pozorujte sa. Seba-pozorovanie je úžasná a zvláštna vec. O chvíľu už ani nebudete musieť vyvíjať žiadnu snahu, pretože ako sa budú vaše ilú­zie rozpadať, začnete vedieť veci, ktoré nie je možné opísať. Hovorí sa tomu šťastie. Všetko sa zmení a vy začnete byť závislí na bdelosti.

Poznám príbeh o žiakovi, ktorý požiadal svojho majstra: „Môžete mi povedať niečo múdre? Môžete mi povedať niečo, čo mi pomô­že žiť?“

Majster mal práve deň mlčania, preto vzal blok a napísal: „Bdelosť.“

Žiak si to prečítal a povedal: „To je príliš stručné. Nemohli by ste to trochu rozviesť?“

Majster opäť vzal do ruky blok a napísal: „Bdelosť, bdelosť, bdelosť.“

Žiak na to: „Dobre, ale čo to znamená?“

A majster vzal blok tretíkrát a napísal: „Bde­losť, bdelosť, bdelosť znamená bdelosť.“

Preto máte sami seba pozorovať. Nikto vás to nemôže naučiť, pretože by vám tým odo­vzdal len nejakú techniku, naprogramoval by vás. Pozorujte sa. Keď s niekým hovoríte, ste si toho vedomí, alebo sa s tým jednoducho iden­tifikujete? Keď ste sa na niekoho nahnevali, uvedomovali ste si, že ste nahnevaní, alebo ste sa jednoducho sa svojím hnevom identifikova­li? A potom, keď ste mali čas, rozmýšľali ste o tom, čo sa stalo, snažili ste sa tomu porozu­mieť? Ako sa to stalo? Čo to zapríčinilo? Nepo­znám žiadnu inú cestu k bdelosti. Zmeniť mô­žete iba to, čo pochopíte. Čo nechápete a čoho si nie ste vedomí, to potlačíte. A nezmeníte sa. Ale keď to pochopíte, samo sato zmení.

Občas sa ma ľudia pýtajú: „Je bdelosť niečo, čo sa učíme postupne, alebo to prichádza na­raz, z čista-jasna?“

Existuje niekoľko šťastlivcov, ku ktorým to príde bleskurýchlo. Jednoducho sa zrazu stanú bdelými. A potom sú tí, ktorí sa k bde­losti blížia pomaly, postupne, krok za krokom.

Začnú veci chápať, ilúzie a predstavy sa začnú rozplývať a oni začnú cítiť kontakt so skutoč­nosťou. Neexistuje na to však žiadne pravi­dlo.

(Úryvok z knihy - Anthony de Mello – Bdelosť)