Citlivosť

Myslíte si o sebe, že ste citlivý/á? Alebo máte vo svojom okolí  človeka, o ktorom si myslíte, že je citlivý, možno až precitlivelý? Potom čítajte ďalej....

Je to aj môj vlastný príbeh, a až keď som pochopila, že patrím asi k 20 % populácie, tak mi odľahlo a pochopila som seba v tom, že nie som čudná, iná len citlivá...

Skúste si najskôr odpovedať na pár otázok, napríklad : Ste často v strese a unavený?, Myslíte si o sebe, že ste introvert?, Prejedáte sa, keď máte stres?, Máte nízky prah bolesti?, Čerpáte energiu zo samoty, alebo na prechádzke v prírode a osamote?, Viete, keď vám niekto nehovorí pravdu?, Ste citliví na hluk, pachy, veľa ľudí, hnev a agresiu?, Máte potrebu strániť sa ľudí? Preberáte na seba stres, emócie a aj choroby iných ľudí? , Ste citlivý na kritiku?, Snažíme sa stále vyhovieť iným?...

Ak si na viacero otázok odpoviete áno, potom ste pravdepodobne vysoko citlivý – senzitívny človek. Je veľmi dobré až dokonca potrebné to o sebe vedieť, lebo až potom sa môžete naučíte správne reagovať na svoje potreby a život bude pre vás jednoduchší a krajší.

A hlavne je potrebné vedieť to o svojich deťoch, vyhnete sa tak nedorozumeniam a problémom  vo výchove a aj vo vzťahu k nim.

Ak to o sebe nevieme, často nás označujú ako introvert, ba až asociál, uzavretý, precitlivelý a pripisujú nám aj nejakú tu diagnózu...

Poďme si teraz popísať, čo to vlastne znamená senzitívny človek, ako sa prejavuje a v akom svojom vnútornom svete žije.

Úplne bežne sa stáva, že takíto ľudia preberajú na seba pocity a emócie iných ľudí. Robia to podvedome a často si to neuvedomujú. Toto som robila aj ja, a vnímala som, že keď som doma a ešte aj sama, cítila som sa v pohode a vyrovnaná. Akonáhle som vyšla z domu a prišla do kontaktu s ľuďmi, zmietali mnou rôzne emócie, aj pozitívne, aj negatívne. Ale hlavne tie negatívne mi dali celkom zabrať, lebo keď neviete odkiaľ sa berú a prečo, neviete ani čo s tým. Hnev, strach, stres, nervozita, chuť plakať, nenávisť, bezmocnosť...

A aj ich intenzita dá celkom dosť zabrať. Zmietate sa v tom chaose a neviete čo s tým. A keď sa niekto spýta čo sa deje, jednoducho neviete odpovedať. A dieťa už vôbec nie. Častokrát ani rodičia nevedia, čo dieťa cíti. Vnímajú len, že je zlé, mrzuté a odmietavé,  a tak dohovárajú, kričia, upozorňujú a tí viac vedomejší sa aspoň trochu pokúšajú mu porozumieť...

Preto je celkom normálne, že sa uzatvárame pred svetom. Čo samozrejme nie je riešenie.

Na základe tohto, som aj ja bola veľmi vyčerpaná a potrebovala som veľa spať, vtedy sa moje telo vedelo  uvoľniť a regenerovať. (Čo zasa rodičia nevedia pochopiť, ako môže byť mladý človek unavený??)

Potom sú ľudia, ktorí potrebujú napríklad zajedať tento stres, lebo psychika je veľmi labilná, a keď sa najeme, príde pocit sýtosti a s ním pokoj a uvoľnenie.

Choroby, ktoré môžu vzniknúť z citlivosti sú napríklad depresie, úzkosti, strachy (napr. jeden z najsilnejších je strach z odmietnutia), fóbie, autoimunitné ochorenia, chronická únava, poruchy príjmu potravy, fibromyalgia...

Je škoda, že lekári nepoznajú tieto súvislosti, lebo by im mohli pochopiť čo sa deje s citlivým človekom a liečenie by bolo omnoho jednoduchšie a účinnejšie. A koľko detí by mohlo byť bez nálepky napr. ADHD...

Aká je ale príčina? Vysoko citlivým človekom sa stávame najčastejšie v detstve, keď zažijeme silný hnev, až agresiu. A nemusí sa to dokonca týkať ani nás samých, môžeme byť len svedkom nejakej takejto udalosti či traumy. Táto trauma nás ovplyvní po celý život. Vysoká citlivosť je ochranný mechanizmus. Telo nám signalizuje, že toto nie! Z tohto dôvodu, je potrebné eliminovať hnev v prostredí, v ktorom žijeme a vyliečiť traumy a krivdy z minulosti, keď sme už dospelí, alebo vytvoriť také prostredie, v ktorom sa budeme cítiť v bezpečí a v harmónii.

Ako zlepšiť životné podmienky vysoko citlivých ľudí?

Okrem pokoja a pocitu bezpečia potrebujeme odpočívať. Niekedy viac, ako je normálne.

Dôležitá je aj strava, poznať čo nám robí dobre a čo nám škodí – pohrať sa s tým..

Stretávať sa s ľuďmi, pri ktorých sa cítime dobre, a kľudne odísť od ľudí, ktorí sa prejavujú negatívne.

Dýchacie cvičenia – čím viac máme okysličené orgány, o to lepšie môžu pracovať bez poškodenia a dych ovplyvňuje samozrejme aj psychiku. (Joga, či kung, plávanie  sú ideálne).

Voda. Je nesmierne dôležitá. Plávanie a kúpele s používaním esenciálnych olejov a solí je balzam pre telo i dušu. A napríklad práve fibromyalgia sa najlepšie lieči práve takýmito kúpeľmi  a plávaním.

Ďalej je dôležitý kontakt so zemou a prírodou. Potrebujeme sa uzemniť, aby sme vedeli spracovávať rôzne emócie. Tiež sú na to rôzne možnosti, napríklad chodiť naboso – v lese, v prírode, na záhrade, meditácia a pod..

Robme všetko, čo nám pomôže regenerovať sily – cvičenie, prechádzky, meditácie..

Rovnako je veľmi dôležité aj naučiť sa počúvať svoje telo a jeho potreby a samozrejme ich aj napĺňať... Nesmierne  dôležité je vedieť si stanoviť svoje hranice a limity. To chce samozrejme čas, pretože toto všetko je proces. Záleží aj od toho , aké symptómy máme.

Jednou z veľkých pomôcok je duchovný, či osobnostný rozvoj. Ak sa človek dostatočne dobre pozná, ak vie o svojich silných aj slabých stránkach, vie lepšie reagovať na vonkajšie podnety.

Pozná svoje hranice a potreby, ktoré keď si naplní, bude v pohode, vzťahy s inými budú harmonické, a bude vedieť všetko lepšie odkomunikovať ...

A práve komunikácia, úprimná a otvorená je alfou a omegou citlivých ľudí.

Niekedy bojujeme sami so sebou - napríklad veľmi túžime po spriaznenej duši, po niekom, kto nám bude rozumieť a bude nás mať rád takých akí sme, ale zároveň chceme a potrebujeme byť sami.

Tu pomôže iba rovnováha. Povedať si čo potrebujem a ak nás ten druhý má rád, tak nebude mať problém nám to umožniť. (Napr. na hodinku sa stiahnem, odpočiniem si, a potom sa ti môžem venovať, alebo môžeme vyraziť kam chceš..)

Aj výber zamestnania je pre vysoko citlivých ľudí dôležitý. Tam kde je hluk, hudba, reproduktory, veľa ľudí, otvorené priestranstvá – to asi nebude pre nás celkom OK. Napríklad veľmi veľa citlivých ľudí  pracuje v nejakej umeleckej oblasti... Preto poznať sa a vybrať si čo potrebujeme, čo nás napĺňa a čo nám robí radosť je dôležité. A tiež preto, aby sme sa nedostali do role obete (musím, ale nechcem), to nás stiahne pekne dolu na samé dno, a to asi nechceme.

Veľmi veľa citlivých ľudí sa potrebuje sústrediť na svoju činnosť. Je to  preto, lebo sú veľmi vnímaví, intuitívni a empatickí na potreby iných ľudí. Často sú to bytôstky, ktoré majú jasnovidecké či telepatické schopnosti, predtuchy a  vedia vnímať a komunikovať so zvieratami, rastlinami a majú s nimi nádherný vzťah. Vedia prežívať výnimočnú vášeň i radosť, vnímajú krásu, majú súcitnú povahu a veľmi radi pomáhajú iným. Vnášajú krásu a harmóniu všade okolo seba, pokiaľ tento dar spoznali, prijali a vedia s ním pracovať. Sú svetlom do tmy. Sú mierotvorcami, liečiteľmi, a láskavými bytosťami, ktoré táto zem tak veľmi potrebuje.

Takže sme sa dostali aj k tomu, že nie sú to len uzavretí a divní ľudia, ale nesú si v sebe aj určitú krásu, ktorá sa skrýva pod povrchom..

Žijem takýto život už viac ako 50 rokov a že som citlivá, na to som prišla až v hlbokej dospelosti, ale nikdy nie je neskoro. Viem, že negativita tu bola a je, ale už sa ju snažím  brať s nadhľadom, mám viac pochopenia pre seba i iných. Práve pochopením a prijatím toho akí sme, vieme žiť krásny a spokojný život.

Absolvovala som veľa kurzov, seminárov a techník, ktoré ma krok po kroku viedli k poznaniu, že takáto som, a až nakoniec mi prišla do života ucelená kniha, ktorá mi to potvrdila.

Je to kniha psychiatričky  Judith Orloffovej - "Sprievodca pre vysoko citlivých ľudí", ktorú odporúčam  každému, kto si myslí o sebe, že je veľmi senzitívny, alebo kto má pri sebe takéhoto človiečika, alebo rodičia, ktorí majú citlivé dieťa...